Ako pracujeme | Lead Stories

Ako vyhľadávame tvrdenia a príbehy, ktoré overujme

Lead Stories hľadá tvrdenia a príbehy, ktoré pomocou rôznych nástrojov a metód overuje. Tu sú tie najdôležitejšie.

• Náš vlastný, patentovaný Trendolizer™ engine
• Google Trends
• Nástroj Mety na kontrolu faktov
• Nástroj ByteDance na kontrolu faktov a priame vyhľadávanie na TikToku
• Komunitné poznámky siete X
• Tipy od čitateľov

Trendolizer

Organizácia Lead Stories vytvorila nástroj Trendolizer™ engine na monitorovanie internetových príspevkov a vyhľadávanie trendov. Trendolizer dokáže merať mieru zapojenia, anglicky engagement rate pomocou trekovania počtov „páči sa mi", zhliadnutí, komentárov, retweetov, odkazov, obrázkov a videí, ktoré sa objavujú na rôznych platformách ako napríklad Facebook, X, YouTube, TikTok. Nástroj tiež poskytuje prehľad o tom, čo sa momentálne virálne šíri.

(screenshot from our Trendolizer™ dashboard)

Trandolizer používame na monitorovanie virálneho obsahu na internete ako takom, aj na vyhľadávanie populárneho obsahu z konkrétnych stránok, ktoré v minulosti uverejnili nepravdivé informácie, spolu s vírálnym obsahom zodpovedajúcim kľúčovým slovám a frázam spojeným s falošnými tvrdeniami alebo konšpiračnými teóriami.

Google Trends

Google Trends používame na kontrolu obľúbených fráz, po ktorých je na internete dopyt („falošné správy", „overenie faktov" atď.). Tieto frázy naznačujú, že ľudia hľadajú informácie o konkrétnom tvrdení, pretože pochybujú o jeho pravdivosti.

Nástroj spoločnosti ByteDance pre overovateľov faktov a priame vyhľadávanie na TikToku

Lead Stories je súčasťou partnerského programu spoločnosti ByteDance s nezávislými overovateľmi faktov, a preto pre niektoré krajiny dostávame prístup k zoznamom obsahu označeného ako potenciálna dezinformácia (prostredníctvom nástroja pre overovateľov faktov, ktorý poskytuje ByteDance). Pri výbere tém na overenie si Lead Stories môže položky z tohto zoznamu slobodne vybrať alebo ich ignorovať, ByteDance nám neurčuje, čomu sa máme venovať. Na TikToku zároveň priamo vyhľadávame obsah súvisiaci s aktuálnymi udalosťami a témami náchylnými na dezinformácie, aby sme našli virálne dezinformácie na overenie.

Komunitné poznámky na X

Viacerí členovia nášho tímu sa zapájajú do programu Komunitné poznámky (Community Notes) na X, v ktorom môžu používatelia k príspevkom pridávať poznámky s kontextom. Tie sa zobrazia až vtedy, keď ich ohodnotí dostatok používateľov. Rad poznámok čakajúcich na hodnotenie niekedy využívame ako včasný signál, že sa začína šíriť nová dezinformácia, ktorú treba preveriť.

Komunitné poznámky spoločnosti Meta

Občas prechádzame zoznam zverejnených komunitných poznámok, ktoré sprístupňuje spoločnosť Meta, aby sme odhalili nové príbehy, trendy alebo tvrdenia.

Všeobecné sledovanie sociálnych sietí

Členovia nášho tímu sú aktívni na rôznych sociálnych sieťach a nové tvrdenia, príbehy a trendy si môžu všimnúť v sekciách „trendy" alebo „preskúmať", vďaka odporúčacím algoritmom, pri vyhľadávaní súvisiacom s aktuálnymi udalosťami alebo jednoducho vo svojom bežnom kanáli.

Tipy od čitateľov

Čitatelia nás môžu kedykoľvek kontaktovať prostredníctvom našej kontaktnej stránky, ak majú tip na príbeh na internete, ktorý môže byť nepravdivý a škodlivý. V praxi takýchto tipov dostávame veľmi málo, no radi by sme ich dostávali viac.

---

Ako vyberáme tvrdenia a príbehy na overenie

Počas bežného dňa pomocou týchto nástrojov hľadáme najpopulárnejšie príbehy, videá, príspevky a podobne a vyberáme tie, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

• Obsahujú tvrdenie, ktoré sa dá overiť (teda nejde o čisté názory, predpovede, vágne vyhlásenia či proroctvá). Patria sem aj tvrdenia, ktoré by sa teoreticky dali overiť pri prístupe k správnym dôkazom alebo svedkom, no v praxi je to veľmi ťažké alebo nemožné (citáty z neverejných stretnutí, informácie zvnútra a pod.).
• Sú pre niekoho škodlivé. Pojem „škodlivé" chápeme pomerne široko: môže ísť o čokoľvek, pri čom hrozí negatívny vplyv na zdravie, poškodenie dobrého mena, politické rozhodnutia na základe nepresných informácií, zľahčovanie alebo zveličovanie skutočných problémov, citové dopady vymyslených príbehov prezentovaných ako skutočné, zisk podvodníkov zo šírenia nepravdivých informácií, finančná strata, skreslené chápanie aktuálnych udalostí, neoprávnené obviňovanie ľudí alebo využívanie falošných dôkazov na podporu rozsiahlejších konšpiračných teórií...
• Sú virálne (alebo pravdepodobne virálne budú), prípadne obsahujú tvrdenie, ktoré sa v minulosti virálne šírilo. Nepoužívame pevné číselné hranice (napríklad viac ako x lajkov alebo y zhliadnutí). Pozeráme sa skôr na relatívne poradie („toto je najsledovanejšie video o tejto konšpirácii" alebo „toto je dnes najpopulárnejšie vyhľadávanie na Googli súvisiace s overovaním faktov") a niekedy aj na to, na koľkých miestach sa tvrdenie objavuje (stovky tweetov s rovnakým obrázkom aj jeden tweet s obrázkom a stovkami retweetov sú rovnako dobrým dôvodom obrázok preveriť). Pri odhade, či sa obsah „pravdepodobne" stane virálnym, sledujeme krátkodobý prudký nárast interakcií a veľkosť publika zdroja, ktorý tvrdenie šíri (instagramová stránka s miliónom sledovateľov oproti neznámemu blogu, ktorý takmer nikto nečíta).
• Sú relevantné pre publikum webu, na ktorom overenie uverejňujeme, alebo ho ovplyvňujú. Vnútornú politiku, hoaxy a škodlivé dezinformácie šíriace sa v iných jazykoch či krajinách spravidla prenechávame overovateľom faktov v daných krajinách, pokiaľ nemajú lokálny rozmer alebo sa rovnaké tvrdenia nešíria aj v krajine či krajinách, ktorým sa venuje niektorý z našich webov.

Prednosť zvyčajne dávame príbehom súvisiacim s aktuálnymi udalosťami a novým, doteraz nevideným tvrdeniam, no niekedy sa venujeme aj starším tvrdeniam, najmä ak sa majú tendenciu pravidelne vracať (napríklad staré hoaxové články, ktoré finančne motivovaní spameri opakovane uverejňujú na nových stránkach, alebo vymyslené citáty politika, ktoré sa objavia vždy, keď je dotyčný v médiách).

Pri výbere tém neberieme do úvahy politickú orientáciu. Overujeme tvrdenia, ktoré škodia (alebo prospievajú) ľuďom, cieľom a skupinám naprieč celým politickým spektrom.

Niekedy overujeme aj tvrdenia, ktoré pochádzajú zo satirických webov alebo majú satirický charakter, ale len vtedy, keď sa zdá, že im verí značný počet ľudí. Naše zásady týkajúce sa satiry nájdete tu.

Tipy od čitateľov posudzujeme podľa rovnakých kritérií: ak dostaneme tvrdenia, ktoré sa nedajú overiť, sú neškodné alebo sa veľmi nešíria, je len malá šanca, že sa im budeme venovať. Naopak, konkrétny, škodlivý a virálny príbeh si našu pozornosť získa.

Jedným z cieľov našej práce je pomôcť zastaviť alebo spomaliť šírenie populárnych nepravdivých informácií. Preto len zriedka uverejňujeme overenia, ktoré potvrdzujú, že niečo je naozaj pravda: ak sa pravda šíri sama, radi ju necháme tak.

---

Ako overujeme fakty v tvrdeniach a článkoch

Metodológia

Každé tvrdenie je iné a nie všetky si vyžadujú rovnaký prístup. Vo všeobecnosti sa najprv snažíme preformulovať tvrdenie ako otázku („Je pravda, že X?"), a potom je naším cieľom poskytnúť odpoveď na túto otázku spolu s odôvodnením a dostupnými dôkazmi.

Existujú otázky, ktoré si zvyčajne kladieme a snažíme sa na ne odpovedať, aby sme mohli povedať, či je tvrdenie pravdivé alebo nie (hoci nie všetky z nich sa môžu uplatniť vo všetkých situáciách):

• Odkiaľ pochádza toto tvrdenie a existujú preň dôkazy? Ak sa niečo prvýkrát objavilo vo vymyslenom prostredí alebo v satirickom diele, je dosť nepravdepodobné, že je to pravda. V niektorých prípadoch, žiaľ, nie je možné nájsť pôvodný zdroj.
• Ak je zdroj známy: aké dôkazy sa v ňom uvádzajú a podporujú tvrdenie? (Ak sa v článku píše "Nová štúdia hovorí o X", hovorí táto štúdia skutočne o X?)
• Existujú alternatívne vysvetlenia dôkazov? ("Osoba X zatýkala osobu Y na fotografii", "Fotografia bola digitálne zmanipulovaná", "Na fotografii v skutočnosti nie je osoba X alebo Y"...)
• Ak zdroj tvrdí, že má interné alebo dôverné informácie, je pravdepodobné/možné, že by ich mal? ("Mal by náhodný chlapík na internete prístup k prísne tajným vysoko utajovaným informáciám od CIA? Ak áno: ako a prečo tu takýto bezpečnostný lapsus nie je väčším príbehom?")
• Pochádzajú dôkazy z dôveryhodných oficiálnych alebo renomovaných vedeckých zdrojov (alebo sú takéto dôkazy k dispozícii)? Máme tendenciu hľadať oficiálne štatistiky so známou metodikou, ktoré boli zbierané dlhšie obdobie, a recenzované vedecké články o dvojito zaslepených štúdiách s veľkou vzorkou. Predtlače, nerecenzované štúdie, tlačové správy bez odkazu na úplnú štúdiu, výsledky prieskumov, štúdie s veľmi malou veľkosťou vzorky, publikácie od záujmových skupín atď. majú oveľa menšiu hodnotu ako dôkaz alebo podpora tvrdenia.
• Je možné kontaktovať osoby, tkoré stoja za tvrdením v danom príbehu (alebo, ktoré boli v tvrdení spomenuté) a požiadať ich o vyjadrenie? Žiaľ, nie je to vždy možné: môže sa stať, že kontaktné údaje nie sú dostupné vôbec, osoby môžu používať pseudonym alebo, alebo sú kontakty len ťažko dostupné. Môžu sa vyskytnúť aj prípady, keď existujú bezpečnostné alebo iné oprávnené obavy, ktoré vylučujú pokus o kontakt. S výnimkou týchto prípadov sa o to pokúsime aj tak, ak je to dôležité pre overenie pravdivostitvrdenia. Ak nedostaneme odpoveď v primeranom časovom rámci a v prípadoch ak sme získali dostatočné dôkazy z iných zdrojov, vyhradzujeme si právo zverejniť overenie faktov aj tak, pričom ponechávame možnosť zahrnúť odpoveď neskôr.
• Existujú odborníci alebo miestne zdroje, ktoré môžu toto tvrdenie potvrdiť alebo vyvrátiť? Keď citujeme odborníkov alebo zdroje, uprednostňujeme také, pri ktorých môžeme zverejniť aj ich meno spolu s ich príslušnosťou a kvalifikáciou a radšej ich neberieme hneď za slovo, ale podľa možnosti hľadáme ďalšie overiteľné dôkazy.
• Ukazuje technická analýza zdroja a/alebo dôkazu stopy po falšovaní, úprave alebo manipulácii?
• Zodpovedá tvrdenie alebo dôkaz záznamom? ("Vyskytuje sa tento citát skutočne v tomto zaznamenanom rozhovore?", "Bola táto fotografia skutočne urobená v deň X na mieste Y?")
• Spôsobuje toto tvrdenie zmätok alebo nejasnosti, či už zámerne alebo nie? (Takmer o každom sudcovi, policajtovi alebo väzenskom dozorcovi na svete možno povedať, že mal "styky so známymi zločincami", a každý takmer každý hasič "bol na mieste podozrivého požiaru so sekerou", to neznamená, že sú zlí alebo že sa dialo niečo nekalé).
• Môžeme nájsť dôkazy z primárnych zdrojov (najlepšie viac ako jeden,ak je to možné/relevantné)? T. j. namiesto článku o dokumente alebo uverejneného rozhovoru s osobou, uprednostňujeme samotný dokument, alebo získať komentár priamo od danej osoby, ak je to možné.

Naším cieľom je slúžiť našim čitateľom tým, že čo najrýchlejšie uverejníme článok, ktorý spoľahlivo dokáže alebo vyvráti tvrdenie. To znamená, že máme tendenciu publikovať ihneď, ako zhromaždíme dostatok informácií na to, aby sme mohli s istotou rozhodnúť, ale niekedy pokračujeme v aktualizácii článku, kým zhromaždíme ešte viac podporných dôkazov alebo keď sa nám ozvú zdroje (ozve sa viac expertov/zdrojov, odpovede na žiadosti FOIA...).

Všetky naše články pred uverejnením kontrolujú minimálne traja ľudia (autor a najmenej dvaja editori).

V (našťastie zriedkavých) prípadoch, keď bolo naše pôvodné hodnotenie nesprávne alebo keď si novšie dôkazy vyžadujú zmeny v záveroch, budeme príbeh aktualizovať v súlade s našimi Pravidlami pre opravy.

Upozorňujeme, že v niektorých prípadoch nie je možné tvrdenie dokázať alebo vyvrátiť, jednoducho preto, že nie sú k dispozícii žiadne kvalitné dôkazy. V takýchto prípadoch upozorníme, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by sme mohli nájsť v prospech alebo neprospech tvrdenia, a že osoba alebo webová lokalita, ktorá pôvodné tvrdenie uviedla, tak robí bez toho, aby poskytla akýkoľvek dôkaz. Vysvetlíme tiež, ako a kde sme hľadali dôkazy.

Nadpisy, miniatúry, štruktúra článku a naša (ne)hodnotiaca stupnica

Všetky naše články majú vo všeobecnosti rovnakú štruktúru, aby sa dali ľahko skenovať a aby sa zabránilo náhodnému šíreniu nepravdivých informácií.

Vieme, že mnohí ľudia uvidia naše titulky a miniatúry iba na sociálnych sieťach a že drvivá väčšina ľudí, ktorí uvidia príspevok na sociálnych sieťach, neklikne na celý článok. Z tých, ktorí tak urobia, si mnohí prečítajú len prvý odsek.

Preto sa snažíme do titulku, miniatúry a prvého odseku vložiť čo najviac informácií.

Nadpis

Vo všeobecnosti sa snažíme držať čo najbližšie k nadpisu pôvodného článku alebo videa alebo k textu memu/tweetu/screenshotu, ktorý overujeme, ale s pridaním slov "Fact Check:" a slova s veľkým začiatočným písmenom, ktoré neguje význam (ak pôvodný nadpis alebo tvrdenie nie je pravdivé).

Napríklad: Z "Toto je jablko" sa stane "Fact Check: Toto NIE JE JABLKO".

Ak pôvodný nadpis v skutočnosti neobsahuje hlavné tvrdenie, ktoré náš článok overuje, môžeme sa rozhodnúť radšej uviesť tvrdenie v našom nadpise, než sa príliš držať pôvodného nadpisu. Napríklad ak pôvodný nadpis znie "Svet šokovala osoba X" a článok potom hovorí o niečom, čo osoba X v skutočnosti neurobila, náš nadpis by bol "Fact Check: X neurobil Y" namiesto "Fact Check: Svet NIE JE šokovaný osobou X".

Všimnite si, že tiež nenegujeme každý nadpis alebo tvrdenie, pretože dokázať opak je niekedy nemožné alebo má negovaný nadpis iný význam, ako sme chceli povedať. Ak tvrdenie znie "X zabil Y" a jednoducho neexistuje žiadny dôkaz, či to X urobil alebo nie, nebolo by správne povedať "X NEZABIL Y".V takom prípade by sme povedali niečo ako "NIE sú dôkazy, že X zabil Y".

A keď je v titulku napísané "X podľa vedcov spôsobuje Y" a ukáže sa, že vedci to v skutočnosti nepovedali, náš titulok by bol pravdepodobne niečo ako "Vedci NEPOVEDALI, že X spôsobuje Y", a nie "X podľa vedcov nespôsobuje Y".

Niekedy môže byť potrebných viacero negácií, aby sa úplne vysvetlilo, o čo ide:"Fact Check:Ak je X nevinný, titulok by znel: "Fact Check: X NIE JE zatknutý za to, že urobil Y", čo by stále znamenalo, že X urobil Y (ale prešlo mu to), takže ak je X nevinný, titulok by znel: "Kontrola faktov:X NIE JE zatknutý, neurobil Y".

Cieľom našich titulkov je okamžite oznámiť čitateľom záver overenia faktov, aby aj v prípade, že si neprečítajú zvyšok článku, neboli vystavení nepravdivým alebo zavádzajúcim informáciám. To je tiež dôvod, prečo nepoužívame otázkové titulky. Ak niekto uvidí len "Fact Check: X zabil Y?", môže mu aj tak utkvieť v pamäti, že X bol možno naozaj vrahom Y alebo že je o pravde spor.

Popisky v náhľade

Všetky naše články obsahujú screenshot pôvodného príspevku/článku/webovej stránky/tweetu/videa, v ktorom bolo uvedené tvrdenie (alebo aspoň jeho reprezentatívny príklad). Tento screenshot má vždy cez seba popis, ktorý môže obsahovať maximálne štrnásť znakov. Tento obrázok s titulkom je zároveň miniatúrou článku, keď sa naše texty zdieľajú na siciálnych sieťach.

Od jari 2020 žiadame našich autorov, aby do titulku už neuvádzali zhrnutie *záveru* overovania faktov, pretože táto informácia by už mala byť v titulku. V miniatúrach novších článkov, by ste tak už nemali vidieť:

• Falošný
• Zavádzajúce
• Nie je pravdivé
• Falošné
• Hoax
• ...

Namiesto toho žiadame našich autorov, aby zhrnuli dôvod záveru do jedného až troch slov.

Prečo je s tvrdením problém? Prečo X NIE je Y?

Medzi dobré príklady toho, čo môže byť nadpis, patrí napr:

• "Staré čísla"
• "Photoshop"
• "Chýbajúce informácie"
• "Stále nažive"
• "Podvod"
• "Len vtip"
• "Spomalené video"
• ...

Tu je príklad hypotetického príspevku s titulkom "Kontrola faktov: Toto NIE JE JABLKO":

Prečo to nie je jablko? Pretože je to banán!

Štruktúra článkov

Our articles all have the same basic structure:

• nadpis, ktorý začína slovami "Fact Check:" a ktorý hneď obsahuje záver overenia faktov ("X neurobil Y").
• Úvodný odsek, ktorý sa začína tvrdením ako otázkou, po ktorej bezprostredne nasleduje odpoveď a zhrnutie dôvodov tejto odpovede v dvoch alebo troch vetách. ("Urobil X Y? Nie, to nie je pravda. Video ukazuje, že Y bol v čase, keď sa stal X, na inom mieste a miestna polícia to potvrdila.")
• Odkaz na najstaršiu verziu tvrdenia alebo na reprezentatívny príklad príspevku, v ktorom sa toto tvrdenie uvádza, po ktorom nasleduje krátky úryvok alebo snímka obrazovky. ("Tvrdenie sa objavilo v článku na stránke X, uverejnenom v deň Y, s názvom Z. Príbeh sa začal...")
• Podrobná kontrola faktov s uvedením všetkých dôkazov a dôvodov. Naším cieľom je poskytnúť odkazy na všetky relevantné informácie, aby si čitatelia mohli kontrolu faktov zopakovať sami ("Tu je vložené bezpečnostné video... Policajné zdroje tvrdia, že... Hovorili sme s...").
• Ak sa kontrola faktov týka tvrdenia stránky alebo webu, ktoré sme v minulosti opakovane kontrolovali, alebo témy, o ktorej sme už písali, môžeme uviesť aj ďalšie informácie o nej + odkazy na predchádzajúce overenia faktov ("O stránke reallyreliabletotallynotfakesite.com sme už písali, prevádzkujú ju spameri, ktorí...").

Existuje tiež niekoľko kľúčových zásad, ktoré od našich autorov vyžadujeme:

• Vždy uvádzajte odkazy na pôvodný článok alebo zdroj, aby si naši čitatelia mohli overiť, či správne uvádzame, čo sa tam píše.
• Všetky odkazy na informácie, ktoré sú dôležité pre (ne)preukázanie tvrdenia, by mali byť zálohované na stránke archive.org a záložné odkazy by mali byť uvedené v článku. T. j. ak príbeh odkazuje na správu, mal by byť odkaz na ňu uvedený takto: "ako si môžete prečítať v tejto správe (archivovanej tu)".
• Držte sa faktov, ktoré sú dôležité pre (ne)dokazovanie tvrdenia, a neuvádzajte príliš veľa informácií o pozadí, ktoré pre to nie sú relevantné, najmä pri hlboko straníckych otázkach, alebo citlivých, osobných údajoch.
  • Pri overovaní, či je číslo v debate o kontrole zbraní (alebo o ukončení tehotenstva, alebo o jadrovej energii, alebo o akejkoľvek kontroverznej téme) naozaj x %, alebo nie, nie je potrebné uvádzať citáty ľudí alebo skupín, ktoré hovoria, prečo je to dobré alebo zlé, alebo koľko by to *malo byť*, alebo koľko to bolo v minulosti a prečo to bolo lepšie alebo horšie. Ľudia, ktorí chcú vedieť, či je niečo dobré alebo zlé, si o tom môžu prečítať na iných webových stránkach alebo v názorových sekciách. Ľudia, ktorí chcú vedieť najnovšie správy alebo celú históriu o nejakej téme, sa môžu pozrieť na Google News alebo Wikipédiu. Naša stránka je tu pre ľudí, ktorí chcú len vedieť, či je niečo pravda alebo nie.
  • Ak sa tvrdenie týka informácií citlivých z hľadiska ochrany súkromia (mená, fotografie, kontaktné údaje...), najmä v prípade maloletých osôb, je potrebné dbať na to, aby boli uvedené len tie informácie, ktoré sú potrebné na preukázanie alebo vyvrátenie pravdivosti daného tvrdenia, a aby sa zamlčali osobné informácie, ktoré nie sú relevantné.

Žiadna štandardizovaná hodnotiaca stupnica

Spoločnosť Lead Stories nepoužíva štandardizovanú hodnotiacu stupnicu ani skóre na hodnotenie tvrdení na našej webovej stránke. Keď vyšetrujeme nepravdivé alebo zavádzajúce tvrdenie, jednoducho sa snažíme vysvetliť, čo presne je v ňom nesprávne a prečo. Bolo by mätúce, keby sme sa pokúšali pridať aj skóre, hodnotenie, číslo alebo štandardizovaný opis, ktorý by presne povedal, ako veľmi je nesprávne. Aký je rozdiel medzi "napoly nesprávnym", "čiastočne pravdivým" alebo "zmiešaným"? Je tvrdenie, ktoré je na 72 % nepravdivé, naozaj o toľko horšie ako tvrdenie, ktoré je na 28 % pravdivé? Je päť "bodov pravdy" naozaj lepších ako štyri a čo znamená tento rozdiel jedného bodu?

Väčšinu našich čitateľov nezaujíma alebo nemajú čas zaoberať sa takýmito rozdielmi.

Chcú len vedieť, či je ten príbeh, ktorý videli na internete, pravdivý alebo nie. Preto sa im to snažíme čo najlepšie povedať.