Je prijatie eura dôvodom slovenskej ekonomickej stagnácie? Nie, to nie je pravda: Za ekonomickou stagnáciou je podľa expertov spomalenie globalizácie, pokles konkurencieschopnosti krajiny a nízke verejné investície.
Toto tvrdenie sa objavilo vo videu (archivovanom tu) na TikToku, kde bolo publikované 25. februára 2024. Martin Tkáč vo videu povedal:
Čomu inému [ako euru] dať za vinu to, že Slovensko v roku 2008, posledný rok s korunou, sme dobiehali v tvorbe HDP (hrubého domáceho produktu, pozn. Lead Stories) na hlavu Čechov a Rakúšanov. Boli sme pred Maďarmi, pred Poliakmi, aj pred Ukrajinou. My sme boli tretí z týchto susedov.
Po tých rokoch, odkedy máme euro, od roku 2009, sme sa ocitli z hľadiska susedov na konci a z hľadiska Európy už iba Bulhari sú horší. To znamená, že áno, schopnosť, neschopnosť výkonných orgánov je veľmi dôležitá, ale je veľmi dôležitá aj absencia, nemožnosť ovplyvňovať menovú politiku z Bratislavy.
Takto vyzeral príspevok na TikToku v čase písania článku:
(Zdroj: Screenshot z TikToku vyhotovený Mon Apr 29 13:38:28 2024 UTC)
Martin Tkáč je ekonóm, publicista a spisovateľ, ktorý v roku 2020 (archivované tu) a 2023 (archivované tu) neúspešne kandidoval do Národnej rady SR za ultra-pravicovú stranu Kotlebovci - Ľudová Strana Naše Slovensko. Predseda tejto strany, Marián Kotleba, je odsúdený (archivované tu) za propagáciu nacizmu.
Tkáč bol v rokoch 1993 a 1994 viceguvernérom (archivované tu) Národnej banky Slovenska.
Tvrdenia o tom, že euro ublížilo slovenskej ekonomike uviedol v relácii Diskusia na Palete, 10. februára 2024 (archivované tu).
Ekonomickí experti, ktorých Lead Stories kontaktovali, však vysvetľujú, že za stagnáciou Slovenska nie je prijatie eura. Ako hovorí analytik VÚB banky Michal Lehuta:
„Za pomalším hospodárskym rastom na Slovensku v ostatných rokoch nestojí euro, ale spomalenie globalizácie a nižšia konkurencieschopnosť krajiny po vyčerpaní minulých výhod z relatívne lacnej a dostupnej pracovnej sily a integrácie do európskych a svetových dodávateľských reťazcov."
Hlavný ekonóm think-tanku GLOBSEC Vladimír Vaňo dopĺňa, že:
"Zaostávanie slovenského ekonomického rastu v dobiehaní priemeru Európskej únie súvisí s mnohými faktormi, najviac opomínaným je však najmä zaostávanie vo verejných investíciách, a to dokonca aj v porovnaní so susedmi vo Vyšehradskej štvorke (V4)."
Naviac, slovenskú ekonomiku trápia výzvy ako dlhodobá udržateľnosť verejných financií, zlepšovanie podnikateľského prostredia, zvýšenie efektívnosti verejnej správy, prilákanie zahraničných investícií s vysokou pridanou hodnotou a podobne, príše v komentári pre denník SME (archivované tu) bývalý minister financií Ivan Mikloš.
Podľa Lehutu slovenská ekonomika prijatím eura neutrpela, ale naopak, nižšie úrokové sadzby ako v krajinách regiónu, ktoré euro nemajú (Česko, Poľsko, Maďarsko), slovenskú ekonomiku v ostatných rokoch podporujú viac. Zároveň malo podľa experta Slovensko od vstupu do eurozóny aj najnižšiu infláciu z krajín V4 - aj preto, že kurz eura sa tak neoslaboval ako maďarský forint či poľský zlotý.
Staršia štúdia (archivované tu) Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR z roku 2016 uvádza, že zavedením eura si Slovensko do roku 2011 polepšilo približne o 10 percent reálneho HDP na obyvateľa.
Medzi rokmi 2000 až 2010 sa vďaka reformnému nastaveniu vlád na prelome milénia, vstupu do Európskej únie a eurozóny, ale aj bohatému prílevu zahraničných investícií, Slovensko priblížilo k priemeru EÚ o 25 percentuálnych bodov, hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Kľúčovým prvkom úspechu Slovenska je podľa neho aj zapojenie krajiny do medzinárodného obchodu, čo podporuje aj prítomnosť v menovej únií.
