Rozdala úradnícka vláda Ľudovíta Ódora 2,1 miliardy eur a tým zadlžila Slovensko? Nie, nie je to pravda: Slovensko síce smeruje podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť k bankrotu, avšak hlavným dôvodom skokového nárastu pravdepodobnosti defaultu na dlhodobé záväzky na 18% z predchádzajúcich 6% odhadovaných ku koncu roka 2021 boli rozhodnutia prijaté v roku 2022 a začiatkom roka 2023 - teda predtým, ako prvýkrát zasadla úradnicka vláda Ľudovíta Ódora. Ódorova vláda naopak navrhla takmer 100 opatrení k ozdraveniu verejných financií.
Toto tvrdenie sa objavilo v príspevku na Facebooku (archivovanom tu), kde bol publikovaný účtom Martin Bago 10. októbra 2023. Príspevok obsahoval nasledujúce tvrdenie:
Tieto posledné štyri roky boli katastrofou pre verejné financie. Najprv až o 18 miliárd eur zadlžili Slovákov Matovič s Hegerom, a teraz 2,1 miliardy minul Ódor. Výsledok vládnutia za necelé štyri roky amatérov, bláznov a excelistov, ktorí nemajú šajnu aký život žijú Slováci, je dlh neuveriteľných 21,1 miliárd eur.
Takto vyzeral príspevok na Facebooku v čase písania článku:
(Zdroj: Screenshot z Facebooku vyhotovený v utorok 10. októbra o 14:45:42 2023 UTC)
Martin Bago argumentuje, že Ódor predložil občanom návrh konsolidačných opatrení, ktorý siaha do peňaženiek občanov a oberá o financie hlavne tých najchudobnejších. Uverejnil, že Ódorova vláda navrhuje napr. zrušiť vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov, zvýšiť dane a poplatky: DPH, zvýšiť dane z nehnuteľnosti, ceny za pohonné hmoty, zaviesť platby u lekára, zrušiť obedy zadarmo, či rekreačné poukazy.
Naráža tým na materiál s názvom Návrh na ozdravenie verejných financií, ktorý bol publikovaný ministerstvom financií 4. októbra 2023.
Podľa makroekonóma Marcela Klimeka sa doterajšie vlády báli prijsť s podobnými radikálnymi opatreniami, pretože sú nepopulárne u občanov. Ako však Klimek argumentuje vo svojom blogu na stránke Denníka N, Ódorova vláda zložená z odborníkov nepotrebuje robiť populistické rozhodnutia. Preto ukázala verejnosti, že súčasný stav aj výhľad slovenských verejných financií je neudržateľný a vyžaduje si zásadnú reakciu.
Inštitút finančnej politiky, ktorý pôsobí ako analytický útvar ministerstva financií, vo svojej analýze dodal, že "po dvoch zásadných krízach a nedostatočnej proti-cyklickej rozpočtovej politike v dobrom ekonomickom období je zadlženie Slovenska nad všetkými pásmami národnej dlhovej brzdy. Aj aktuálna bilancia rozpočtu je po prijatí viacerých nových politík bez rozpočtového krytia veľmi nepriaznivá. Schodok hospodárenia sa v tomto aj v najbližších rokoch očakáva blízko 7 % HDP, najviac v celej Európskej únii."
Inštitút tiež argumentoval, že slovenské verejné financie budú "už koncom tejto dekády čeliť nepriaznivému vplyvu starnutia populácie, v dôsledku čoho bude deficit rozpočtu aj dlh ďalej rásť. Bez fiškálne zodpovednej reakcie budúcich vlád by sa dlh už do dvoch dekád zdvojnásobil a skončil výraznejšie nad hranicou 100 % HDP. Ide o veľmi prudký nárast zadlženia, výrazne zvyšujúceho riziko bankrotu."
Nejedná sa teda o výmysel Ódorvej vlády, keďže k ozdraveniu verejných financií vyzývajú Slovensko aj zahraničné inštitúcie ako Európska komisia, ktorá aktuálne hodnotí Slovensko ako krajinu s najmenej udržateľnými verejnými financiami.
