Chce Európska únia vymazať z hodín dejepisu na školách informácie o slovenskej histórii? Nie, to nie je pravda: Poslanec mimoparlamentnej strany Republika Milan Mazurek vo videu hovorí o Správe o európskom historickom vedomí, ktorú vypracoval európsky Výbor pre kultúru a vzdelávanie. Na základe tohto dokumentu europoslanci odhlasovali, že kritické preskúmanie minulosti by sa nemalo obmedziť len na obete autoritárskych a totalitných režimov, ale prehodnodiť všetky temné stránky európskej histórie vrátane kolonializmu, rasizmu, porušovania ľudských práv a rodovo motivovaných historických neprávostí. V dokumente sa nepíše, že by toto rozhodnutie malo zasahovať do výučby národných dejín jednotlivých krajín únie.
Toto tvrdenie sa objavilo vo videu (archivovanom tu) na TikToku, ktoré bolo publikované účtom mimoparlamentnej strany Republika s názvom @republika2024 21. januára s titulkom "EU ide prepísať náš dejepis! Koniec národnej hrdnosti!". Video sa začínalo takto:
Europoslanci chcú mazať naše dejiny z učebníc v školách a nahradiť ich históriou Európskej únie. Slovenská identita má ísť bokom a nahradí ju euroobčianstvo. Štúra, Štefánika a Hlinku tak nahradí Merkelová, Juncker a Leyenová. V návrhu, ktorý schválil europarlament sa píše, že história Európy je plná šovonizmu, neprávostí, rodových stereotypov a jej výčba je málo multikultúrna. V učebniciach dejepisu máme asi málo černochov. V Európe sa teda máme nenávidieť, hanbiť za vlastné dejiny a prijať, že naši predkovia boli len zlí rasisti, kolonialisti, utláčatelia a vrahovia. A stále sa za to máme ospravedlňovať.
Takto vyzeral príspevok na TikToku v čase písania článku:
(Zdroj: Screenshot z TikToku vyhotovený Tue Jan 30 10:35:54 2024 UTC)
Správa, na ktorú naráža Milan Mazurek sa z veľkej časti zakladá na zisteniach dvoch štúdií, ktoré si vyžiadal Výbor pre kultúru a vzdelávanie Európskeho parlamentu. Prvá sa volá Európska historická pamäť: politiky, výzvy a vyhliadky do budúcnosti a druhá analýza má názov Európska identita a zameriava sa na koncepciu historického vedomia.
Podľa správy historické vedomie pomáha rozvíjať citlivosť voči minulosti a jej chápanie, ale zároveň zvyšuje naše uvedomenie si samých seba ako Európanov v súvislosti s dejinami. Píše sa tam:
Kritické preskúmanie minulosti by sa však nemalo obmedziť len na zdôrazňovanie obetí autoritárskych a totalitných režimov. Malo by prehodnotiť všetky temné stránky európskej histórie vrátane kolonializmu, rasizmu, porušovania ľudských práv a rodovo motivovaných historických neprávostí.
