Existujú rozhodnutia súdov či Generálnej prokuratúry, ktoré by dokázalo, že skupina vyšetrovateľov okolo Jána Čuriilu, nazývaní Čurillovci, konali nezákonne? Nie, to nie je pravda: Neexistuje ani jedno rozhodnutie súdov, Ústavného súdu alebo Najvyššieho súdu o tom, že by konali nezákonne.
Toto tvrdenie sa objavilo vo videu (archivovanom tu) na TikToku, kde bol publikované stránkou vládnej strany Smer-SD 30.11.2025 s titulkom "VIETE, AKO NAZÝVAJÚ PROGRESÍVCI INŠTITÚCIE, KTORÉ KOMPLETNE OVLÁDLI? NEZÁVISLÉ 🙃 ~ R. Kaliňák". Vo videu zaznelo:
Príklad čurillovcov, keď chcete, o ktorých sú desiatky rozhodnutí súdov, že konali nezákonne, Ústavného, Najvyššieho súdu, Generálnej prokuratúry a keď vlastne došlo k zmene vlády, tak vlastne úrad v rozpore so všetkými pravidlami, pretože oni neboli ničoho oznamovatelia, nikdy nič neoznámili sami.
Takto vyzeral príspevok na TikToku v čase písania článku:
(Zdroj: Screenshot z TikToku vyhotovený Fri Dec 12 17:51:48 2025 UTC)
Video, ktoré sa šíri na platforme TikTok a v ktorom vystupuje minister obrany Róbert Kaliňák, pochádza (viď na fotografii nižšie) z nedeľnej diskusie Na telo odvysielanej 30. novembra 2025 televíziou Markíza. Predmetom debaty bolo plánované zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov.
(Zdroj: Screenshot z webu markiza.sk vyhotovený Fri Jan 09 18.58.22 2025 UTC)
„Čurillovci" je názov, akým médiá a politici označujú (archivované tu) túto skupinu policajtov okolo vyšetrovatelia Jána Čurillu a ich kolegov, ktorí pôsobili v Národnej kriminálnej agentúre (NAKA). Pracovali (archivované tu) napríklad na prípade Očistec, ktorý týka sa podozrení, že za čias policajného prezidenta Tibora Gašpara bola polícia mafiánskym štýlom zneužívaná na politické ciele
Tento vyšetrovací tím NAKA pod vedením Jána Čurillu získal (archivované tu) v roku 2023 od uvedeného úradu status chráneného oznamovateľa, pretože vypovedali o tom, ako sa ich tajná služba, ale aj policajná inšpekcia snažili diskreditovať cestou spochybňovania ich vyšetrovaní. Vyšetrovateľov Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Štefana Mašina, Milana Sabotu, Roberta Magulu a Branislava Dunčka postavil (archivované tu) minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) krátko po svojom nástupe do funkcie mimo služby. Pri rozhodovaní sa pritom nezaoberal ich statusom chránených oznamovateľov, ktorý označil za účelový.
Kaliňák v relácii pripomenul tento úrad a dodal, že má byť zrušený aj preto, že poskytoval ochranu takzvaným čurillovcom, ktorých konanie označil za nezákonné. Hoci súdy v niekoľkých konaniach rozhodli v neprospech vyšetrovaných policajtov známych ako Čurillovci, ani v jednom prípade nekonštatovali, že by títo príslušníci konali nezákonne. Kaliňák spomína rozhodnutia Ústavného, Najvyššieho súdu či Generálnej prokuratúry. Prehľad rozhodnutí týchto inštitúcií, ktoré sú popísané nižšie, však ukazuje, že jednotlivé verdikty sa týkali prevažne procesných otázok, nie posúdenia samotnej zákonnosti konania policajtov.
V auguste 2024 Ústavný súd odmietol (archivované tu) sťažnosť príslušníkov NAKA, ktorí napadli zákonnosť ich odpočúvania. Súd zdôraznil, že hodnotenie dôkazov patrí výlučne orgánu rozhodujúcemu o merite trestnej veci.
Čo sa týka Najvyššieho súdu, ten v januári 2025 odmietol (archivované tu) dovolanie policajtov. Spor sa týkal otázky, či sa tzv. čurillovci môžu vrátiť do práce. Najvyšší súd sa samotným dovolaním nezaoberal, keďže ho vyhodnotil ako neprípustné. O podobných otázkach rozhodujú správne súdy.
Kaliňák spomenul aj Generálnu prokuratúru. Tá v novembri 2025 odmietla návrh (archivované tu) policajtov Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Ľubomíra Daňka a prokurátora Michala Šúreka, ktorým žiadali, aby sa v ich prípade použili paragraf 363. Teda paragraf, ktorý umožňuje (archivované tu), aby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta. Policajná inšpekcia čurillovcov totiž obvinila (archivované tu) v kauze takzvaných technických spisov; podľa vyšetrovateľa najprv vypočúvali kajúcnikov v osobitných, neoficiálnych spisoch, o ktorých obhajcovia ani nespolupracujúci obvinení nemali vedomosť. Generálna prokuratúra uviedla, že orgány činné v trestnom konaní majú dôvody v stíhaní pokračovať, čo však samo osebe neznamená, že policajti spáchali trestný čin.
