Je pravda, že veterne elektrárne majú nepriaznivý dosah na ľudské zdravie a životné prostredie a vysušujú pôdu v ich okolí? Nie, to nie je pravda: Odborné orgány a zdravotnícke inštitúcie sa zhodujú v tom, že správne umiestnené veterné farmy nepredstavujú žiadne preukázané riziko pre fyzické zdravie; tiež neničia životné prostredie, naopak, patria medzi najčistejšie zdroje energie a rovnako nie je vedecky podložené, že by vysušovali okolitú pôdu.
Toto tvrdenie sa objavilo 13. júla 2026 v TikTokovom videu (archivovanom tu), ktoré je prezdieľaným videom z diskusie (archivovanom tu) z 9. júla 2026, v ktorom sa predseda strany Právo na pravdu Zoroslav Kollár vyjadril takto:
... Garantujem vám, že by ste nechceli bývať pri veterných parkoch, nie kilometer, nie desať, sto kilometrov by ste od nich nechceli bývať. Treba si to vyskúšať na vlastnej koži a potom by ste boli proti akejkoľvek veternej elektrárni na celom Slovensku. V Čine stavajú veterné elektrárne na púšti, v Texase tak isto na púšti a polopúšti, v Kalifornii na mŕtvych kopcoch, ale aspoň to neničí zdravie ľudí, životné prostredie a nevysušuje pôdu ...
Takto vyzeral príspevok na TikToku v čase písania článku:
(Zdroj: Lead Stories Screenshot tiktok.com/@zoroslavkolar/video/7661960954283871510)
Najväčší slovenský dodávateľ energií SPP informoval na svojej stránke (archivované tu) v časti venovanej najčastejším otázkam ohľadom veterných elektrární, že vedecké štúdie potvrdzujú, že veterné elektrárne nespôsobujú zdravotné problémy u ľudí žijúcich v ich blízkosti. Ďalej informuje, že medzinárodné a národné zdravotnícke organizácie, vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), uskutočnili rozsiahle štúdie a dospeli k rovnakému záveru: hluk produkovaný modernými veternými turbínami nepredstavuje zdravotné riziko.
Svetová zdravotnícka organizácia (archivované tu) dospela k záveru, že existujú dôkazy nízkej kvality o tom, že priemerný hluk veterných turbín nad 45 dB Lden (ukazovateľ denno-večerno-nočného hluku) je spojený s obťažovaním, čo odôvodňuje podmienené odporúčanie udržiavať hluk pod touto úrovňou. Dôkazy o poruchách spánku, kardiovaskulárnych ochoreniach, účinkoch na duševné zdravie a iných zdravotných následkoch v súčasnosti nie sú dostatočné na podporu silnejších záverov alebo silnejších odporúčaní. Toto rozlíšenie medzi silnými odporúčaniami (používanými pre hluk z cestnej, železničnej a leteckej dopravy) a podmieneným odporúčaním pre veterné turbíny je jedným z najdôležitejších posolstiev v usmernení WHO.
Massachusettský inštitút technológie (MIT) v štúdií z roku 2014 (archivovanej tu) zistil, že bývanie v blízkosti veterných elektrární nepoškodzuje zdravie, hoci u niektorých ľudí môže vyvolávať pocity obťažovania či podráždenia. Štúdia z roku 2013 (archivovaná tu) vedená Juhoaustrálskym úradom pre ochranu životného prostredia taktiež vyvracia teóriu o škodlivosti infrazvuku z veterných elektrární pre ľudské zdravie. Infrazvuk (archivované tu) je zvuková vlna s veľmi nízkou frekvenciou pod 20 Hz, ktorú ľudské ucho bežne nepočuje. Štúdia dospela k záveru, že hladina infrazvuku pri domoch v blízkosti posudzovaných veterných turbín nie je vyššia než hladina s akou sa možno stretnúť v inom mestskom či vidieckom prostredí, a že podiel veterných turbín na nameraných hladinách infrazvuku je v porovnaní s úrovňou infrazvuku v okolitom prostredí zanedbateľný. Ďalšia štúdia z roku 2023 (archivovaná tu), ktorú uskutočnil Woolcock inštitút medicínskeho výskumu, špecializované pracovisko pridružené k Sydneyskej univerzite, zamerané na prevenciu a liečbu porúch spánku a dýchania, skúmala v experimentálnych podmienkach vplyv čistého infrazvuku na ľudský spánok. Hlavný riešiteľ štúdie, docent Nathaniel Marshall informoval:
Podarilo sa nám presvedčivo dokázať, že infrazvuk generovaný veternými turbínami nespôsobuje závraty ani nevoľnosť a nemá negatívny vplyv na zdravie srdca, duševné zdravie či spánok.
Porovnávacia analýza (archivovaná tu) životného cyklu environmentálnych emisií veternej energie zverejnená v marci 2020 vo vedeckom časopise Journal of Cleaner Production sledovala celkové zaťaženie uhlíkom. Veterná energia počas svojho celého životného cyklu, zahŕňajúceho výrobu, stavbu, prevádzku aj recykláciu, vyprodukuje približne 12 gramov CO₂ na 1 kWh; naopak, výroba energie z uhlia uvoľní v priemere okolo 820 gramov CO₂ na 1 kWh; dáta potvrdila aj Svetová nukleárna asociácia v článku z marca 2026 (archivovaný tu). Jedna moderná veterná turbína dokáže počas svojej životnosti ušetriť až 17 000 ton CO₂ v porovnaní s uhlím. Veterný park dokáže vykompenzovať všetky počiatočné emisie investované do jeho výstavby už za menej ako dva roky svojej bežnej prevádzky, uviedol v júni 2024 Energy Portal (archivované tu).
Takto vyzerala graf publikovaný Svetovou nukleárnou asociáciou v čase písania článku:
(Zdroj: Lead Stories world-nuclear.org/information-library/energy-and-the-environment/carbon-dioxide-emissions-from-electricity)
SPP tvrdí, že plánované veterné parky prinesú ročnú výrobu až 793 316 MWh elektriny a pri tomto výkone ich celkové ročné emisie veternej energie môžu dosiahnuť 8 726 ton CO₂. Emisie pri rovnakej výrobe z uhlia by boli 650 517 ton CO₂ a emisie pri výrobe zo zemného plynu okolo 388 725 ton CO₂, rovnako podľa SPP.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (MHSR) v júni 2026 navrhlo (archivované tu) osem akceleračných zón - lokalít vhodných na rozvoj veternej energie, na ktorých sú uľahčené povoľovacie procesy, a v ktorých sú umiestnené veterné turbíny nižšie, informovalo v pracovnom návrhu Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (archivovaný tu). V návrhu MHSR sa počíta s 207 veternými turbínami v Trnavskom, Nitrianskom a Košickom kraji.
Takto vyzerala mapa s akceleračnými zónami v návrhu MHSR v čase písania článku:
(Zdroj: Lead Stories mhsr.sk/uploads/files/duuUxdDs.pdf?csrt=8209731630185210078)
Európska komisia v článku z apríla 2025 (archivovanom tu) určenom na informovanosť verejnosti o veterných turbínach objasňuje, že veterné turbíny a lopatky fungujú bezpečne v priemere 25 rokov a Európska únia investuje do výskumu s cieľom zvýšiť ich účinnosť a výkon, zlepšiť ich udržateľnosť a predĺžiť ich životnosť. Viac ako 85 percent materiálov použitých vo veternej turbíne možno recyklovať, pričom existuje potenciál dosiahnuť až 100-percentnú recykláciu. Z lopatiek sa napríklad vyrábajú stavebné materiály, protihlukové steny, alebo prístrešky pre bicykle.
Rozsiahla štúdia z roku 2021 (archivovaná tu) sledovala v severnej Číne vývoj počasia v okolí veterného parku počas niekoľkých desaťročí a zistila, že nedošlo k žiadnej zmene dlhodobého úhrnu zrážok ani relatívnej vlhkosti vzduchu. Jediným zaznamenaným efektom bolo mierne nočné oteplenie, čo bolo dôsledkom prirodzeného miešania vzduchu spôsobeného rotáciou turbín.
K dopadu na pôdu v oblasti veterných elektrárni sa v septembri 2024 pre denník SME (archivované tu) vyjadrila Lenka Jamborová, špecialistka projektov obnoviteľnej energie v SPP:
Pôda okolo turbín je nedotknutá a môže sa využívať na pestovanie plodín alebo ako pastviny pre dobytok, ako je to bežné aj v Rakúsku.
Denník SME uvádza aj vyjadrenie Heinza Gratzera, bývalého vicestarostu rakúskej obce Prellenkirchen, ktorá je domovom veterných elektrární už viac ako dvadsať rokov
.. po dvadsiatich štyroch rokoch zodpovedne hovorím, že nič z hrozieb sa u nás v obci nepotvrdilo. Ceny pozemkov neklesli, ale stúpajú, ako všade inde. Veterné elektrárne nám nezničili pôdu, nevyhubili zvery, ani nám nerušia pokojný nočný spánok.
Vo videu na TikToku sa spomínajú Čína a Texas s tým, že tamojšie veterné farmy sa nachádzajú v púštnych oblastiach. Dôvodov, prečo Čína stavia veterné a solárne farmy v púštnych regiónoch, ako je Gobi, je niekoľko, ako uviedli stránky Techbox v roku 2022 (archivované tu) a Civil Mentors v YouTubovom videu v marci 2026 (archivované tu). Predovšetkým je to kvôli rozsiahlym plochám lacnej pôdy, obrovskému potenciálu veternej a slnečnej energie, ale aj absencii odporu miestneho obyvateľstva. Treba však uviesť, že čínski obyvatelia vo všeobecnosti tolerujú veterné farmy za predpokladu, že nie sú umiestnené v bezprostrednej blízkosti a súhlasia s tým, aby boli ako v Číne tak aj v ich regiónoch, informovala štúdia (archivovaná tu), ktorú publikovala Harvardska Kennedyho školy, Belferovo centrum pre vedu a medzinárodné záležitosti. Dva hlavné prvky, ktoré ovplyvňujú miestnu akceptáciu sú vnímané ekonomické prínosy a environmentálne náklady.
Takto vyzeral príspevok na YouTube v čase písania článku:
(Zdroj: Lead Stories https://www.youtube.com/watch?v=uaYfJvBtcfA)
Umiestnenie veterných turbín na otvorené pláne západného Texasu je podľa článku (archivovanom tu) z augusta 2022 publikovanom v The Texas Tribune odôvodnené tým, že patria medzi najveternejšie miesta v USA. Neustály vietor umožňuje turbínam pracovať s vysokou účinnosťou. Pôda je tu lacná a riedko osídlená. Ako informuje FRANCE 24 English vo svojom YouTubovom videu z roku 2021 (archivovanom tu) farmári prenajímajú svoju pôdu energetickým spoločnostiam, čím získavajú stabilný zdroj doplnkového príjmu, často tisíce dolárov ročne za turbínu, a zároveň pôdu naďalej využívajú na poľnohospodárstvo či pastvu dobytka, ktorý dokonca pláne s turbínami uprednostňuje hlavne v čase veľkého tepla, kedy sa vie skryť do tieňa turbín.
Takto vyzeral príspevok na YouTube v čase písania článku:
(Zdroj: Lead Stories youtube.com/watch?v=ouvcP-rynok&t=10s)
Veterné turbíny sa v Kalifornii stavajú na suchých a neúrodných kopcoch, ako je Altamont Pass, predovšetkým preto, lebo oproti zvyšku štátu tam silno a stabilne fúka vietor (archivované tu), posúdila v roku 2022 výskumníčka a vedkyňa Anissa Foster (archivované tu) pre Stanfordskú univerzitu a pôda tam má nízku poľnohospodársku či stavebnú hodnotu. Okrem toho, veterné elektrárne dokonca vytvorili značný počet veľmi kvalitných a dobre platených pracovných miest, uviedla stanica CNBC v článku z roku 2019 (archivovaný tu).
